Kolibskí žiaci oslavujú osemdesiatku
01.06.2012 - V budove SAV zavládol 27. apríla popoludní nezvyčajný ruch. Namiesto vedcov sa tu stretlo niekoľko sto školákov, ich rodičov, učiteľov a ďalších hostí, aby oslávili 80. výročie založenia kolibskej školy. Aj keď Základná škola s materskou školou na Jeséniovej ulici je v mestskej časti najmenšia, veľká sála sa zaplnila do posledného miesta. Pár minút pred začiatkom ešte malí tanečníci hľadali svoje biele ponožky ku kostýmu, no stihli to práve včas a slávnostná akadémia sa mohla začať.
„Pred osemdesiatimi rokmi po prvý raz vstúpilo do našej školy 152 žiakov a štyria z nich sú aj dnes medzi nami. Škola si veľmi zakladá na svojej rodinnej atmosfére a výborných vzťahoch učiteľov, žiakov a rodičov,“ prihovorila sa prítomným pani riaditeľka Zuzana Salíniová.
Hostí pozdravil aj starosta Rudolf Kusý a podotkol, že dobrú školu robia trpezliví učitelia, vedenie ochotné bojovať za záujmy svojich zverencov, ale aj rodičia so záujmom o školské dianie. „V oficiálnom hodnotení na základe testov sa škola na Jeséniovej ulici umiestnila excelentne. Iným kritériom je pohľad rodičov, neformálny, ale o to citlivejší. Aj tu škola obstála výborne. A keďže k okrúhlemu výročiu sa patrí niečo darovať, som rád, že kolibskej škole môžem sľúbiť novú telocvičňu,“ povedal starosta a jeho slová vyvolali nadšený potlesk.
O ďalší program sa už postarali dnešní škôlkari a školáci. Vo veselom a nápaditom programe predviedli svoje znalosti nemeckého či anglického jazyka, lásku k pohybu, divadlu, tancu a spevu. K niektorým výstupom si žiaci dokonca vytvorili vlastnú choreografiu. Na záver obdarili veľkou kyticou kvetov svoju pani riaditeľku a bolo vidieť, že slová o citlivom prístupe a rodinnej pohode neboli žiadnou frázou.
„Na túto školu chodil už môj otec, potom ja a dnes sú tu moje dve deti,“ povedal mi pán Vladimír Volf a dodal, že na Kolibe žijú ľudia vo väčšej súdržnosti než inde. „Stále sme ešte kolibská banda,“ pridala sa k rozhovoru pani Pavlína Bojňanská, dnes zástupkyňa riaditeľky. So smiechom si zaspomínali na svoje školské časy, keď priniesli do triedy myš, a potom ju spolu chytali, inokedy leštili podlahy kefami pripevnenými na teniskách, pretože práve letel film Šesť medveďov s Cibuľkom. Chodievali na komparzy do filmových ateliérov a čaro mali pre nich aj okolité lesy.
„Život na Kolibe sa mení, nová výstavba naplnila školu novými žiakmi, no vytráca sa vzťah k prírode, zmysel pre čistotu a poriadok,“ dodala pani Bojňanská. Noví obyvatelia si vzťah k jednej z najkrajších častí Bratislavy vytvárajú postupne. Keďže veľmi stúpol počet detí (v roku 2006 ich bolo 166, dnes 226), na prvom stupni otvorila škola po dve triedy v ročníku a dnes chýbajú priestory. V tomto roku je preto naplánovaná popri spomínanej telocvični aj dostavba ďalších dvoch tried.
Jana Škutková
(Hlas Nového Mesta, jún/2012)
„Pred osemdesiatimi rokmi po prvý raz vstúpilo do našej školy 152 žiakov a štyria z nich sú aj dnes medzi nami. Škola si veľmi zakladá na svojej rodinnej atmosfére a výborných vzťahoch učiteľov, žiakov a rodičov,“ prihovorila sa prítomným pani riaditeľka Zuzana Salíniová.
Hostí pozdravil aj starosta Rudolf Kusý a podotkol, že dobrú školu robia trpezliví učitelia, vedenie ochotné bojovať za záujmy svojich zverencov, ale aj rodičia so záujmom o školské dianie. „V oficiálnom hodnotení na základe testov sa škola na Jeséniovej ulici umiestnila excelentne. Iným kritériom je pohľad rodičov, neformálny, ale o to citlivejší. Aj tu škola obstála výborne. A keďže k okrúhlemu výročiu sa patrí niečo darovať, som rád, že kolibskej škole môžem sľúbiť novú telocvičňu,“ povedal starosta a jeho slová vyvolali nadšený potlesk.
O ďalší program sa už postarali dnešní škôlkari a školáci. Vo veselom a nápaditom programe predviedli svoje znalosti nemeckého či anglického jazyka, lásku k pohybu, divadlu, tancu a spevu. K niektorým výstupom si žiaci dokonca vytvorili vlastnú choreografiu. Na záver obdarili veľkou kyticou kvetov svoju pani riaditeľku a bolo vidieť, že slová o citlivom prístupe a rodinnej pohode neboli žiadnou frázou.
„Na túto školu chodil už môj otec, potom ja a dnes sú tu moje dve deti,“ povedal mi pán Vladimír Volf a dodal, že na Kolibe žijú ľudia vo väčšej súdržnosti než inde. „Stále sme ešte kolibská banda,“ pridala sa k rozhovoru pani Pavlína Bojňanská, dnes zástupkyňa riaditeľky. So smiechom si zaspomínali na svoje školské časy, keď priniesli do triedy myš, a potom ju spolu chytali, inokedy leštili podlahy kefami pripevnenými na teniskách, pretože práve letel film Šesť medveďov s Cibuľkom. Chodievali na komparzy do filmových ateliérov a čaro mali pre nich aj okolité lesy.
„Život na Kolibe sa mení, nová výstavba naplnila školu novými žiakmi, no vytráca sa vzťah k prírode, zmysel pre čistotu a poriadok,“ dodala pani Bojňanská. Noví obyvatelia si vzťah k jednej z najkrajších častí Bratislavy vytvárajú postupne. Keďže veľmi stúpol počet detí (v roku 2006 ich bolo 166, dnes 226), na prvom stupni otvorila škola po dve triedy v ročníku a dnes chýbajú priestory. V tomto roku je preto naplánovaná popri spomínanej telocvični aj dostavba ďalších dvoch tried.
Jana Škutková
(Hlas Nového Mesta, jún/2012)
Posledná aktualizácia: 27.08.2012 15:13
