Kúpalisko na Železnej: áno, či nie?
24.06.2013 - Najskôr slúžilo vojakom, neskôr straníckym funkcionárom, a nakoniec aj širokej verejnosti. Jeho história sa začala písať ešte v roku 1943, kedy ho pre armádu slovenského štátu naprojektoval architekt František Prchlík. Dnes je kúpalisko v údolí rieky Vydrica už nefunkčné, chátra, a tak ako nad viacerými objektmi na Železnej studničke, aj nad ním visí otáznik: Čo bude ďalej?
Dva pohľady na kúpalisko
Kúpalisko, ktoré za desaťročia prešlo viacerými funkčnými zmenami, bolo v prevádzke až do roku 1996. Investor má pripravený ambiciózny projekt, ktorý by sem mal opäť vrátiť rekreantov. Na opačnej strane stoja ochranári prírody, ktorí tvrdia: kúpalisko v údolí Vydrice nemá čo robiť. Hlas Nového Mesta dal priestor obom stranám, aby vysvetlili svoje argumenty. Tradícia. Investor chce na ňu nadviazať, ochranári zasa tvrdia, že žiadna nie je. „Kúpalisko po svojom vybudovaní fungovalo len pomerne krátko a v porovnaní s inými vhodnejšími lokalitami bolo málo navštevované,“ hovorí Jaromír Šíbl z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Navyše, v údolí Vydrice je podľa neho v lete chladnejšie ako napríklad na Kuchajde, Zlatých pieskoch, Draždiaku či v Rusovciach.
„Prečo nechať zaniknúť atrakciu, ktorá bola roky cieľom výletníkov?“ pýta sa však zástupca investora Marek Gaži zo spoločnosti Arca Capital. Investor chce obnoviť pôvodné objekty, vylôžkovať dva existujúce bazény nerezovým povrchom, pridať šmykľavku a detský bazén pre najmenších. „Na to majú nadväzovať prislúchajúce služby, občerstvenie, prebaľovacie boxy a šatne. V oddychovej zóne bude detské ihrisko, drevené ležadlá a relaxačné siete a radi by sme obnovili aj pamätníkmi spomínanú atrakciu, ruské kolky. Plážové ihrisko v športovej zóne chceme doplniť o lezeckú stenu a čoraz obľúbenejšie posilňovacie zariadenia podporujúce stabilitu a koordináciu,“ vymenúva Marek Gaži.
Bezbariérovo plánujú sprístupniť aj časť areálu nad zachovaným kamenným mostom cez chodník na koloch, vedúcu k vyhliadkovým posiedkam a miestam na grilovanie. „Cieľom je otvoriť kúpalisko pre terajších rekreantov a športovcov, ktorí každodenne prechádzajú okolo, majú k danej lokalite vzťah a trávia tam svoj voľný čas. Služby animátorov, babysitting a detské atrakcie privítajú hlavne rodiny s deťmi,“ dodáva zástupca investora. Denná kapacita kúpaliska je projektovaná na 150 až 200 ľudí.
Ako ustrážiť chlór
Čistenie bazéna. Ďalší bod, pri ktorom sa strany rozchádzajú. Investor ubezpečuje, že si je plne vedomý, v akej náročnej lokalite z pohľadu ochrany životného prostredia sa kúpalisko nachádza. „Väčšina prostriedkov z rozpočtu na obnovu kúpaliska je určená na úplne novú technológiu ultrafiltrácie a recyklácie vody. Ide o uzavretý systém, kde sa vracia naspäť do bazénov vyše 80 percent bazénových vôd. Bazény by sa vypúšťali len jedenkrát ročne,“ zdôrazňuje Marek Gaži. Inšpiráciu hľadali aj v zahraničí, v susednom Rakúsku, kde majú niektoré kúpaliská na podobne exponovanom území.
Ochranári sa obávajú najmä chlóru, ktorý je podľa nich vysoko toxický hlavne pre vodné organizmy, vrátane vzácneho raka riavového. „Pri bežnej prevádzke by chlór síce nemal spôsobovať problémy, v prípade možnej havárie alebo pri zlyhaní ľudského faktora môže dôjsť k úniku chlórovanej vody či priamo chlóru do prírodného prostredia, so všetkými negatívnymi následkami. To sa nedá nikdy celkom vylúčiť,“ hovorí ochranár Jaromír Šíbl.
Doprava. Vzhľadom na platné obmedzenia pre autá plánuje investor od parkoviska na Partizánskej lúke spojazdniť elektrovláčik a cyklopožičovňu. „Samozrejme, netreba zabudnúť, že kúpalisko je v tesnej blízkosti konečnej zastávky MHD,“ dopĺňa Marek Gaži. Ochranári naopak vidia ďalšie mínus pre obnovu kúpaliska aj v limitovanom prístupe.
Obavy majú aj z toho, či tento projekt nie je len predzvesťou oveľa väčšej výstavby rekreačných a ubytovacích zariadení v lokalite. Investor však hovorí, že za tým netreba hľadať žiadnu konšpiračnú teóriu. Okrem kúpaliska vlastní aj budovu bývalého sanatória. „V prvom rade plánujeme obnoviť sanatórium v jeho pôvodnej funkcii medicínskeho zariadenia,“ dodáva Marek Gaži.
„Plán B“ nie je
Aké je teda záverečné resumé? Ochranári akceptujú z projektu aktivity zamerané na rekreáciu (lavičky, stolíky, ohniská, hojdačky, stoly na stolný tenis, menšie trávnaté ihriská a pod.), pri rešpektovaní limitov ochrany prírody sezónny bufet – ale nie samo kúpalisko. Investor tvrdí, že nejaký „plán B“ pre svoj projekt nemá. „Sme už tesne pred cieľom. Iná alternatíva nie je,“ uzatvára Marek Gaži. Po tom, čo splnia všetky požiadavky úradov, by obnova kúpaliska mala byť realizovaná v rokoch 2015 až 2016.
(bor)
Očami architekta a poslanca mestskej časti:
Lokalita kúpaliska, ktoré je vyše desať rokov nefunkčné, nás dostáva do klasickej dilemy. Vrátiť sa k pôvodnej funkcii, alebo riešiť územie iným spôsobom? Vieme už, dúfam, že nechať bývalé zariadenia napospas času a vandalom, je najhoršia možnosť. Zúčastnil som sa na pôde Miestneho úradu Bratislava – Nové Mesto niekoľkých rokovaní s novým majiteľom (investorom) aj zástupcami ochranárskych združení. Mám zo stretnutí rozporuplný pocit. Zatiaľ čo investor pomocou spektra odborných profesií chce vyhovieť prísnym krajinno-ekologickým nárokom, druhá strana neakceptuje argumenty, ukazovatele ani pozitívne príklady. Ja zastávam názor, že v 21. storočí nám nové technológie umožňujú prevádzku jedného či dvoch bazénov v prírode bez rizika. Ak nás majiteľ presvedčí, že zachová kritériá stabilizovaného životného prostredia, nenaruší prírodný biorytmus krajiny, využije pôvodnú architektúru, a navyše zvládne organizáciu dopravy, nevidím dôvod na zásadný nesúhlas. Ekonomické aspekty sú záležitosťou investora.
Ing. arch. Otto Novitzký
(Hlas Nového Mesta, jún 2013)
Ako by malo kúpalisko vyzerať - projekt investora: Ľutujeme, ale vybraný album sa už v databáze nenachádza. Vizualizácia: Fibinger Architects
Dva pohľady na kúpalisko
Kúpalisko, ktoré za desaťročia prešlo viacerými funkčnými zmenami, bolo v prevádzke až do roku 1996. Investor má pripravený ambiciózny projekt, ktorý by sem mal opäť vrátiť rekreantov. Na opačnej strane stoja ochranári prírody, ktorí tvrdia: kúpalisko v údolí Vydrice nemá čo robiť. Hlas Nového Mesta dal priestor obom stranám, aby vysvetlili svoje argumenty. Tradícia. Investor chce na ňu nadviazať, ochranári zasa tvrdia, že žiadna nie je. „Kúpalisko po svojom vybudovaní fungovalo len pomerne krátko a v porovnaní s inými vhodnejšími lokalitami bolo málo navštevované,“ hovorí Jaromír Šíbl z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Navyše, v údolí Vydrice je podľa neho v lete chladnejšie ako napríklad na Kuchajde, Zlatých pieskoch, Draždiaku či v Rusovciach.
„Prečo nechať zaniknúť atrakciu, ktorá bola roky cieľom výletníkov?“ pýta sa však zástupca investora Marek Gaži zo spoločnosti Arca Capital. Investor chce obnoviť pôvodné objekty, vylôžkovať dva existujúce bazény nerezovým povrchom, pridať šmykľavku a detský bazén pre najmenších. „Na to majú nadväzovať prislúchajúce služby, občerstvenie, prebaľovacie boxy a šatne. V oddychovej zóne bude detské ihrisko, drevené ležadlá a relaxačné siete a radi by sme obnovili aj pamätníkmi spomínanú atrakciu, ruské kolky. Plážové ihrisko v športovej zóne chceme doplniť o lezeckú stenu a čoraz obľúbenejšie posilňovacie zariadenia podporujúce stabilitu a koordináciu,“ vymenúva Marek Gaži.
Bezbariérovo plánujú sprístupniť aj časť areálu nad zachovaným kamenným mostom cez chodník na koloch, vedúcu k vyhliadkovým posiedkam a miestam na grilovanie. „Cieľom je otvoriť kúpalisko pre terajších rekreantov a športovcov, ktorí každodenne prechádzajú okolo, majú k danej lokalite vzťah a trávia tam svoj voľný čas. Služby animátorov, babysitting a detské atrakcie privítajú hlavne rodiny s deťmi,“ dodáva zástupca investora. Denná kapacita kúpaliska je projektovaná na 150 až 200 ľudí.
Ako ustrážiť chlór
Čistenie bazéna. Ďalší bod, pri ktorom sa strany rozchádzajú. Investor ubezpečuje, že si je plne vedomý, v akej náročnej lokalite z pohľadu ochrany životného prostredia sa kúpalisko nachádza. „Väčšina prostriedkov z rozpočtu na obnovu kúpaliska je určená na úplne novú technológiu ultrafiltrácie a recyklácie vody. Ide o uzavretý systém, kde sa vracia naspäť do bazénov vyše 80 percent bazénových vôd. Bazény by sa vypúšťali len jedenkrát ročne,“ zdôrazňuje Marek Gaži. Inšpiráciu hľadali aj v zahraničí, v susednom Rakúsku, kde majú niektoré kúpaliská na podobne exponovanom území.
Ochranári sa obávajú najmä chlóru, ktorý je podľa nich vysoko toxický hlavne pre vodné organizmy, vrátane vzácneho raka riavového. „Pri bežnej prevádzke by chlór síce nemal spôsobovať problémy, v prípade možnej havárie alebo pri zlyhaní ľudského faktora môže dôjsť k úniku chlórovanej vody či priamo chlóru do prírodného prostredia, so všetkými negatívnymi následkami. To sa nedá nikdy celkom vylúčiť,“ hovorí ochranár Jaromír Šíbl.
Doprava. Vzhľadom na platné obmedzenia pre autá plánuje investor od parkoviska na Partizánskej lúke spojazdniť elektrovláčik a cyklopožičovňu. „Samozrejme, netreba zabudnúť, že kúpalisko je v tesnej blízkosti konečnej zastávky MHD,“ dopĺňa Marek Gaži. Ochranári naopak vidia ďalšie mínus pre obnovu kúpaliska aj v limitovanom prístupe.
Obavy majú aj z toho, či tento projekt nie je len predzvesťou oveľa väčšej výstavby rekreačných a ubytovacích zariadení v lokalite. Investor však hovorí, že za tým netreba hľadať žiadnu konšpiračnú teóriu. Okrem kúpaliska vlastní aj budovu bývalého sanatória. „V prvom rade plánujeme obnoviť sanatórium v jeho pôvodnej funkcii medicínskeho zariadenia,“ dodáva Marek Gaži.
„Plán B“ nie je
Aké je teda záverečné resumé? Ochranári akceptujú z projektu aktivity zamerané na rekreáciu (lavičky, stolíky, ohniská, hojdačky, stoly na stolný tenis, menšie trávnaté ihriská a pod.), pri rešpektovaní limitov ochrany prírody sezónny bufet – ale nie samo kúpalisko. Investor tvrdí, že nejaký „plán B“ pre svoj projekt nemá. „Sme už tesne pred cieľom. Iná alternatíva nie je,“ uzatvára Marek Gaži. Po tom, čo splnia všetky požiadavky úradov, by obnova kúpaliska mala byť realizovaná v rokoch 2015 až 2016.
(bor)
Očami architekta a poslanca mestskej časti:
Lokalita kúpaliska, ktoré je vyše desať rokov nefunkčné, nás dostáva do klasickej dilemy. Vrátiť sa k pôvodnej funkcii, alebo riešiť územie iným spôsobom? Vieme už, dúfam, že nechať bývalé zariadenia napospas času a vandalom, je najhoršia možnosť. Zúčastnil som sa na pôde Miestneho úradu Bratislava – Nové Mesto niekoľkých rokovaní s novým majiteľom (investorom) aj zástupcami ochranárskych združení. Mám zo stretnutí rozporuplný pocit. Zatiaľ čo investor pomocou spektra odborných profesií chce vyhovieť prísnym krajinno-ekologickým nárokom, druhá strana neakceptuje argumenty, ukazovatele ani pozitívne príklady. Ja zastávam názor, že v 21. storočí nám nové technológie umožňujú prevádzku jedného či dvoch bazénov v prírode bez rizika. Ak nás majiteľ presvedčí, že zachová kritériá stabilizovaného životného prostredia, nenaruší prírodný biorytmus krajiny, využije pôvodnú architektúru, a navyše zvládne organizáciu dopravy, nevidím dôvod na zásadný nesúhlas. Ekonomické aspekty sú záležitosťou investora.
Ing. arch. Otto Novitzký
(Hlas Nového Mesta, jún 2013)
Ako by malo kúpalisko vyzerať - projekt investora: Ľutujeme, ale vybraný album sa už v databáze nenachádza. Vizualizácia: Fibinger Architects
Posledná aktualizácia: 15.11.2013 12:21
