Na Kramároch privítali jar vajíčkami
01.05.2012 - Ženy z Klubu dôchodcov na Kramároch boli na nedávne veľkonočné sviatky duchovne dokonale pripravené – aspoň tie, ktoré využili príležitosť a zúčastnili sa na oboch pripravených podujatiach. Iniciovala a realizovala ich pani Janka Menkynová, dlhé roky hlavná výtvarníčka v ÚĽUV-e, pre ktorú sú kraslice jedným z najpôvabnejších prejavov nášho ľudového výtvarného umenia.
Jeden týždeň sa venovala ženám, ktoré si samy chceli vyskúšať ich vytváranie batikovanou a oblepovanou technikou. Popri radách realizačného a výtvarného charakteru im prezradila celý rad cenných technologických „fínt“ – a nie nadarmo. Vraví, že výsledkami bola príjemne prekvapená. Na ďalší týždeň si potom pripravila prednášku spojenú s prehliadkou svojej rozsiahlej zbierky kraslíc, ktorú na tento účel nakrátko vystavila v Dome kultúry na Stromovej ulici. Nečudo, že tieto podujatia pritiahli aj hostí z iných klubov dôchodcov.
V prednáške sa pani Menkynová vrátila až k prastarým obradom pastiersko-roľníckych spoločenstiev na prahu jari, v ktorých hrali farebné, najmä červené vajíčka významnú rolu magickú i symbolickú celé veky. Napokon, ako symbol vzkriesenia sa našli aj vo veľkomoravských pohrebiskách. Symboliku nového života, zdravia a blahobytu, neskôr aj prejavy lásky odrážala vynaliezavá ornamentálna výzdoba kraslíc rozmanitými technikami, posilňujúca ich ochrannú moc. Krehké výduvky sa batikovali, leptali, maľovali voskom i farbami, vyškrabovali, oblepovali textilnými vláknami i prírodnými materiálmi – strihanou slamou či sietinou, teda dužinou močiarnej trávy - až po kraslice okované plieškami či odrôtované na drotársky spôsob. Na Slovensku sa týchto techník zachovalo najviac spomedzi európskych krajín, kde sa kraslice ešte vyrábajú, uznávajú to i odborníci v zahraničí.
V jedálni na Kramároch si návštevník mohol obzrieť na vlastné oči vari všetky druhy reprezentujúce farebné a ornamentálne bohatstvo tejto veľkonočnej tradície. Obdivné komentáre napovedali, že náš vzťah k miniatúrnym výtvarným dielkam sa tak skoro nepominie. Tobôž keď majstrovstvo v tvorbe kraslíc obdivujú a rozvíjajú aj dnešní mladí. Atmosféru výstavy vhodne doplnilo veľkonočné pečivo - baránky a zajačky z kuchyne vedúcej klubu pani Etelky Polčicovej.
Čo budete vystavovať najbližšie? – pýtam sa jej. „Koncom jari to budú zasa ručné práce našich členov,“ vraví. „Čokoľvek, čomu sa kto vo voľnom čase venuje a chce sa tým pochváliť.“ Zdá sa, že na každé ročné obdobie tu majú čosi vymyslené. Ešte aj v jeseni sa minulý rok vynašli a pripravili výstavku na tému Jesenná krása prírody - veď na jesenných vychádzkach vnímaví ľudia všeličo objavia.
„Ale to nie je všetka naša činnosť,“ rýchlo dopĺňa pani Polčicová, „aj na zájazdy chodievame, nedávno napríklad sme boli na veľtrhu pre seniorov vo Viedni, a teraz sa chystáme na koncert do Salzburgu...“
Viera Vojtková
(Hlas Nového Mesta, máj/2012)
Jeden týždeň sa venovala ženám, ktoré si samy chceli vyskúšať ich vytváranie batikovanou a oblepovanou technikou. Popri radách realizačného a výtvarného charakteru im prezradila celý rad cenných technologických „fínt“ – a nie nadarmo. Vraví, že výsledkami bola príjemne prekvapená. Na ďalší týždeň si potom pripravila prednášku spojenú s prehliadkou svojej rozsiahlej zbierky kraslíc, ktorú na tento účel nakrátko vystavila v Dome kultúry na Stromovej ulici. Nečudo, že tieto podujatia pritiahli aj hostí z iných klubov dôchodcov.
V prednáške sa pani Menkynová vrátila až k prastarým obradom pastiersko-roľníckych spoločenstiev na prahu jari, v ktorých hrali farebné, najmä červené vajíčka významnú rolu magickú i symbolickú celé veky. Napokon, ako symbol vzkriesenia sa našli aj vo veľkomoravských pohrebiskách. Symboliku nového života, zdravia a blahobytu, neskôr aj prejavy lásky odrážala vynaliezavá ornamentálna výzdoba kraslíc rozmanitými technikami, posilňujúca ich ochrannú moc. Krehké výduvky sa batikovali, leptali, maľovali voskom i farbami, vyškrabovali, oblepovali textilnými vláknami i prírodnými materiálmi – strihanou slamou či sietinou, teda dužinou močiarnej trávy - až po kraslice okované plieškami či odrôtované na drotársky spôsob. Na Slovensku sa týchto techník zachovalo najviac spomedzi európskych krajín, kde sa kraslice ešte vyrábajú, uznávajú to i odborníci v zahraničí.
V jedálni na Kramároch si návštevník mohol obzrieť na vlastné oči vari všetky druhy reprezentujúce farebné a ornamentálne bohatstvo tejto veľkonočnej tradície. Obdivné komentáre napovedali, že náš vzťah k miniatúrnym výtvarným dielkam sa tak skoro nepominie. Tobôž keď majstrovstvo v tvorbe kraslíc obdivujú a rozvíjajú aj dnešní mladí. Atmosféru výstavy vhodne doplnilo veľkonočné pečivo - baránky a zajačky z kuchyne vedúcej klubu pani Etelky Polčicovej.
Čo budete vystavovať najbližšie? – pýtam sa jej. „Koncom jari to budú zasa ručné práce našich členov,“ vraví. „Čokoľvek, čomu sa kto vo voľnom čase venuje a chce sa tým pochváliť.“ Zdá sa, že na každé ročné obdobie tu majú čosi vymyslené. Ešte aj v jeseni sa minulý rok vynašli a pripravili výstavku na tému Jesenná krása prírody - veď na jesenných vychádzkach vnímaví ľudia všeličo objavia.
„Ale to nie je všetka naša činnosť,“ rýchlo dopĺňa pani Polčicová, „aj na zájazdy chodievame, nedávno napríklad sme boli na veľtrhu pre seniorov vo Viedni, a teraz sa chystáme na koncert do Salzburgu...“
Viera Vojtková
(Hlas Nového Mesta, máj/2012)
Posledná aktualizácia: 27.08.2012 14:54
