Na Kuchajde ožila tisícročná vietnamská tradícia
01.07.2012 - Javisko amfiteátra na Kuchajde bolo posledný májový víkend degradované na pomocný priestor, lebo Vietnamské bábkové divadlo si ako javisko priviezlo vlastnú vodnú nádrž. Jeho umelci pri nej hrali dvakrát denne, bábkoherci dokonca priamo v nej, i keď ich za krátkou oponou nebolo vidieť. Vodnú hladinu čerili len účinkujúce bábky – chvíľami tak intenzívne, že na deti natlačené pri okraji nádrže fŕkala voda. Hrôzostrašné draky v mrákavách dymu, chrliace vodu z papulí, dlhokrké vtáky, kačky, pes, ryby... Postupne sa objavil aj volský záprah, roľníci, ľudia na člnoch, rybári s košami, tanečnice...
Všetko v rytme klasickej vietnamskej hudby s jej charakteristickými vysokými tónmi a vytrvalo opakovanými motívmi. Muzika bola „živá“, skupinka umelcov v tradičných odevoch sedela vonku pri nádrži - vyhrávali, hovorili i spievali, škoda len, že dialógom a výkrikom veľká väčšina obecenstva nerozumela. Pohyby bábok našťastie vyjadrovali jednoduché deje pomerne zrozumiteľne.
Vietnamské deti na Kuchajde pozerali na pestrofarebnú vodnú scénu takisto vyjavene ako tie naše, a nečudo, veď sa narodili už u nás. Dospelí návštevníci sa ticho dohadovali, akým spôsobom asi bábkoherci „vodia“ svoje bábky. Nejeden zvedavec nazrel zboka i za záves. V pološere uvidel mladých Vietnamcov brodiacich sa vo vode v nepremokavých overaloch - tlačili pred sebou tyče s pripevnenými figurínami a rôznymi spôsobmi zabezpečovali ich pohyby. Niekedy podľa všetkého i vlastnými rukami ukrytými pod ich kostýmami. Už po chvíli bolo väčšine návštevníkov jasné, že takéto bábkové divadlo mohlo vzniknúť len v ďalekej teplej krajine, kde sa život odohráva z veľkej časti pri vode, na vode a vo vode – aspoň na nížinatom vidieku, kde sú ryžové polia časť roka zaliate vodou.
Nepriamo to neskôr potvrdil aj vietnamský veľvyslanec Nguyen Xuan Luu, keď povedal: „Popri ťažkej práci na ryžových poliach si náš ľud vymyslel takúto zábavku.“ Draky vo Vietname síce nežijú, ale podobne ako v Číne aj tu patria medzi uctievané mýtické bytosti. Pôvodne vraj vodné divadlo slúžilo len na zabavenie detí, neskôr žilo vlastným životom, ba dostalo sa až na cisársky dvor. Mnohí z návštevníkov na Kuchajde ocenili, že Vietnamci si svoju prastarú divadelnú tradíciu spred dlhých stáročí tak starostlivo opatrujú – inak by s ňou dnes nemohli úspešne vystupovať i v zahraničí. Pravda, dá sa to len v lete...
Viera Vojtková
(Hlas Nového Mesta, júl-august/2012)
Všetko v rytme klasickej vietnamskej hudby s jej charakteristickými vysokými tónmi a vytrvalo opakovanými motívmi. Muzika bola „živá“, skupinka umelcov v tradičných odevoch sedela vonku pri nádrži - vyhrávali, hovorili i spievali, škoda len, že dialógom a výkrikom veľká väčšina obecenstva nerozumela. Pohyby bábok našťastie vyjadrovali jednoduché deje pomerne zrozumiteľne.
Vietnamské deti na Kuchajde pozerali na pestrofarebnú vodnú scénu takisto vyjavene ako tie naše, a nečudo, veď sa narodili už u nás. Dospelí návštevníci sa ticho dohadovali, akým spôsobom asi bábkoherci „vodia“ svoje bábky. Nejeden zvedavec nazrel zboka i za záves. V pološere uvidel mladých Vietnamcov brodiacich sa vo vode v nepremokavých overaloch - tlačili pred sebou tyče s pripevnenými figurínami a rôznymi spôsobmi zabezpečovali ich pohyby. Niekedy podľa všetkého i vlastnými rukami ukrytými pod ich kostýmami. Už po chvíli bolo väčšine návštevníkov jasné, že takéto bábkové divadlo mohlo vzniknúť len v ďalekej teplej krajine, kde sa život odohráva z veľkej časti pri vode, na vode a vo vode – aspoň na nížinatom vidieku, kde sú ryžové polia časť roka zaliate vodou.
Nepriamo to neskôr potvrdil aj vietnamský veľvyslanec Nguyen Xuan Luu, keď povedal: „Popri ťažkej práci na ryžových poliach si náš ľud vymyslel takúto zábavku.“ Draky vo Vietname síce nežijú, ale podobne ako v Číne aj tu patria medzi uctievané mýtické bytosti. Pôvodne vraj vodné divadlo slúžilo len na zabavenie detí, neskôr žilo vlastným životom, ba dostalo sa až na cisársky dvor. Mnohí z návštevníkov na Kuchajde ocenili, že Vietnamci si svoju prastarú divadelnú tradíciu spred dlhých stáročí tak starostlivo opatrujú – inak by s ňou dnes nemohli úspešne vystupovať i v zahraničí. Pravda, dá sa to len v lete...
Viera Vojtková
(Hlas Nového Mesta, júl-august/2012)
Posledná aktualizácia: 27.08.2012 15:48
