Na Sibírskej nie je iba Sibírienka
28.01.2012 - Každý klub dôchodcov má svoje „dominanty“. To, čo sa vyvinie zo záujmov prevažujúceho množstva jeho členov. V Klube dôchodcov na Sibírskej ulici je na prvom mieste spev – klubový spevokol Sibírienka pozývajú na vystúpenia niekedy aj viackrát do mesiaca - ako aj teraz nedávno pred sviatkami.
„V spievaní sa jednoducho vyžívame,“ potvrdila pri našej návšteve pani Aurélia Erössová (pre členov Zlatka), ktorá klub vedie už štrnásť rokov.
A čo všetko spievate, pani vedúca? Predpokladám, že máte odborné vedenie, keď ste sa dostali na takú vysokú úroveň.
„Sibírienke sa venuje bývalá učiteľka, pani Elenka Vavrinčíková, naša čestná členka. Nacvičujeme pravidelne každý pondelok. Prevažne ľudové piesne, len teraz pred sviatkami sme sa sústredili na koledy. Ostatní sa sem pri nácviku zvyčajne nahrnú a počúvajú...“
Klub na Sibírskej má našťastie k dispozícii pomerne veľkú sálu s javiskom (kedysi tu vraj začínali Radošinci). Tešia sa, že už tento rok prídu na rad v procese rekonštrukcií, ktoré postupne majú obnoviť a skultivovať všetky kluby seniorov v Novom Meste. Hlavný priestor dokáže prichýliť najrôznejšie aktivity – každodenné obedovanie časti zdravotne postihnutých dôchodcov (ostatným nosia obedy opatrovateľky), spoločenské posedenia, spevokol, výstavy, besedy...
Aj pravidelné cvičenie skupinky, ktorú vedie RNDr. Vlasta Kováčová, genetička, ktorá v dôchodku hľadala, čím by mohla byť pre členov klubu užitočná.
„Aj my nedočkavo čakáme na rekonštrukciu,“ vraví. „Chceme, aby sa priestor na cvičenie dočasne dal oddeliť, zatiahnuť. Určite bude potom cvičiť viac žien, lebo zatiaľ sa niektoré hanbia, keď tu majú „obecenstvo“.
O aké cviky prevažne ide?
„Nič mimoriadne, prirodzene, nijaké dupkanie. Predovšetkým naťahovanie svalov, aby si ženy udržali celkovú pohyblivosť. V pomalom tempe, s nádychmi a výdychmi. Pokyny som nahrala, tie si zakaždým pustíme z magnetofónu, a zároveň predcvičujem. Každá cvičí, pravdaže, podľa svojich možností.“
Osobitnou kapitolou v živote tohto klubu je už siedmy rok priateľstvo s klubom dôchodcov v moravskom Adamove. Stretajú sa raz tam, raz v Bratislave. Kontakt nadviazali v podstate náhodne, na výlete v Trenčianskych Tepliciach. A podnet sa ujal – dnes sa podľa pani Erössovej poznajú už lepšie a píšu si či navštevujú sa aj jednotlivci.
„Aj oni radi spievajú ľudovky, v tom sme sa našli,“ usmieva sa. „Starosta Adamova nám posledne odovzdal pamätný list. Tento rok ich opäť pozývame do Bratislavy.“
Čo ešte máte v pláne na tento rok?
„Viac by sme chceli chodiť do divadla – vybavujeme si lacnejšie vstupenky na predpoludňajšie predpremiéry. Záujem je aj o zdravotné prednášky - niektorých prednášajúcich si vzájomne odporúčame medzi klubmi, niektorí sa aj sami prihlásia. Niektoré ženy rady recitujú – nie je problém pripraviť tematické literárne popoludnie. A pred Veľkou nocou plánujeme ďalšiu výstavu výrobkov a ručných prác našich členov. Doterajšie boli všetky úspešné – „upútavka“ pred vchodom signalizuje obyvateľom z okolia, že sme zasa čosi pripravili a oni sa radi prídu pozrieť. Aj nejaký výlet sa nám, dúfam, zasa podarí zorganizovať.“
Je jej ľúto, že tohto roku „bude peniažkov menej“, ako vraví, a v plánoch sa musia trocha uskromniť. No to hlavné si členovia klubu i naďalej budú môcť užívať bezo zmeny.
„Viete, čo si cenia najviac? Najdôležitejšie je pre nich, že sa tu môžu medzi sebou v pokoji porozprávať – o zdraví, deťoch lekároch, o svojich obavách i nádejach... Vzájomne si tak pomáhajú a necítia sa osamotení. Aj ja som rada, keď ich môžem psychicky podporiť v ich starostiach. Keď mi príležitostne vyslovia slovko uznania, je to pre mňa najväčšia odmena.“
Viera Vojtková
„V spievaní sa jednoducho vyžívame,“ potvrdila pri našej návšteve pani Aurélia Erössová (pre členov Zlatka), ktorá klub vedie už štrnásť rokov.
A čo všetko spievate, pani vedúca? Predpokladám, že máte odborné vedenie, keď ste sa dostali na takú vysokú úroveň.
„Sibírienke sa venuje bývalá učiteľka, pani Elenka Vavrinčíková, naša čestná členka. Nacvičujeme pravidelne každý pondelok. Prevažne ľudové piesne, len teraz pred sviatkami sme sa sústredili na koledy. Ostatní sa sem pri nácviku zvyčajne nahrnú a počúvajú...“
Klub na Sibírskej má našťastie k dispozícii pomerne veľkú sálu s javiskom (kedysi tu vraj začínali Radošinci). Tešia sa, že už tento rok prídu na rad v procese rekonštrukcií, ktoré postupne majú obnoviť a skultivovať všetky kluby seniorov v Novom Meste. Hlavný priestor dokáže prichýliť najrôznejšie aktivity – každodenné obedovanie časti zdravotne postihnutých dôchodcov (ostatným nosia obedy opatrovateľky), spoločenské posedenia, spevokol, výstavy, besedy...
Aj pravidelné cvičenie skupinky, ktorú vedie RNDr. Vlasta Kováčová, genetička, ktorá v dôchodku hľadala, čím by mohla byť pre členov klubu užitočná.
„Aj my nedočkavo čakáme na rekonštrukciu,“ vraví. „Chceme, aby sa priestor na cvičenie dočasne dal oddeliť, zatiahnuť. Určite bude potom cvičiť viac žien, lebo zatiaľ sa niektoré hanbia, keď tu majú „obecenstvo“.
O aké cviky prevažne ide?
„Nič mimoriadne, prirodzene, nijaké dupkanie. Predovšetkým naťahovanie svalov, aby si ženy udržali celkovú pohyblivosť. V pomalom tempe, s nádychmi a výdychmi. Pokyny som nahrala, tie si zakaždým pustíme z magnetofónu, a zároveň predcvičujem. Každá cvičí, pravdaže, podľa svojich možností.“
Osobitnou kapitolou v živote tohto klubu je už siedmy rok priateľstvo s klubom dôchodcov v moravskom Adamove. Stretajú sa raz tam, raz v Bratislave. Kontakt nadviazali v podstate náhodne, na výlete v Trenčianskych Tepliciach. A podnet sa ujal – dnes sa podľa pani Erössovej poznajú už lepšie a píšu si či navštevujú sa aj jednotlivci.
„Aj oni radi spievajú ľudovky, v tom sme sa našli,“ usmieva sa. „Starosta Adamova nám posledne odovzdal pamätný list. Tento rok ich opäť pozývame do Bratislavy.“
Čo ešte máte v pláne na tento rok?
„Viac by sme chceli chodiť do divadla – vybavujeme si lacnejšie vstupenky na predpoludňajšie predpremiéry. Záujem je aj o zdravotné prednášky - niektorých prednášajúcich si vzájomne odporúčame medzi klubmi, niektorí sa aj sami prihlásia. Niektoré ženy rady recitujú – nie je problém pripraviť tematické literárne popoludnie. A pred Veľkou nocou plánujeme ďalšiu výstavu výrobkov a ručných prác našich členov. Doterajšie boli všetky úspešné – „upútavka“ pred vchodom signalizuje obyvateľom z okolia, že sme zasa čosi pripravili a oni sa radi prídu pozrieť. Aj nejaký výlet sa nám, dúfam, zasa podarí zorganizovať.“
Je jej ľúto, že tohto roku „bude peniažkov menej“, ako vraví, a v plánoch sa musia trocha uskromniť. No to hlavné si členovia klubu i naďalej budú môcť užívať bezo zmeny.
„Viete, čo si cenia najviac? Najdôležitejšie je pre nich, že sa tu môžu medzi sebou v pokoji porozprávať – o zdraví, deťoch lekároch, o svojich obavách i nádejach... Vzájomne si tak pomáhajú a necítia sa osamotení. Aj ja som rada, keď ich môžem psychicky podporiť v ich starostiach. Keď mi príležitostne vyslovia slovko uznania, je to pre mňa najväčšia odmena.“
Viera Vojtková
Posledná aktualizácia: 21.08.2012 10:49
