Súťaž priniesla víziu parku, mnohé zostalo otvorené
05.06.2013 - Čoraz potrebnejšia obnova parku na Račianskom mýte je predmetom pozornosti mestskej časti Nové Mesto už dlhšie. Študentské návrhy na jeho revitalizáciu boli pred časom dobrým impulzom na vyvolanie diskusie medzi obyvateľmi, aký by ho chceli vidieť v budúcnosti. Okrem živej besedy s mladými autormi priamo v parku pred vystavenými výkresmi hlasovali Bratislavčania o študentských návrhoch aj na webe, okrem toho boli vystavené pre záujemcov na miestnom úrade.
Výsledky týchto diskusií poskytli prvé seriózne podklady, o ktoré sa neskôr opreli súťažné podmienky v už celkom oficiálnej súťaži na revitalizáciu architektonickej a parkovej úpravy tohto územia, ktorú mestská časť vyhlásila začiatkom tohto roka. Napríklad želanie obyvateľov efektívne využiť jestvujúci potenciál parku a nezasahovať výrazne do jeho súčasnej štruktúry. Alebo želanie zabezpečiť v ňom kus vhodného nerušeného prostredia pre každú z vekových skupín návštevníkov.
Do stanoveného termínu na sklonku marca oboslalo súťaž deväť kolektívov zložených z architektov a ďalších odborníkov. Na čele súťažnej poroty, ktorá potom v apríli študovala a hodnotila ich súťažné návrhy, stála Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy. Najvyššie ocenenie získal návrh ateliéru Petra Pasečného zo spoločnosti 2ka krajinní architekti a Igora Marka (Marko and Placemakers). Autori víťaznej štúdie majú za sebou širšiu koncepciu verejných priestorov Bratislavy – zrejme aj táto „predpríprava“ sa podieľala na úspechu práce.
Čo vravia sami autori? „Víťazná štúdia je úplným začiatkom, ide o víziu, ktorá ešte nie je založená na reálnom projekte. Zlepšujeme fungujúce veci v parku, ale sústredíli sme sa i na novonavrhnuté „lahôdky“.
Pod týmto pojmom majú na mysli predovšetkým zaujímavý architektonicko-dizajnérsky prvok, ktorý by sa nesporne stal dominantou budúceho parkového priestoru, miestom stretnutí a zážitkov. Multifunkčná „plaza“, akýsi plytký kruhový „amfiteáter“ so zabudovaným terasovým sedením by sa podľa štúdie dal využiť v každom ročnom období. Flexibilné nasmerovanie hľadiska, ktoré sa napríklad na jeseň obracia za posledným slnkom, dopĺňa možnosť rozmanitého využitia „javiska“ – podľa jedného zo štyroch scenárov. Na jar a v lete môže byť napustené plytkou vodou s vodostrekmi, ale aj vypustené, s plochou vhodnou na kultúru či tanec. V zime by vďaka dômyselnému zariadeniu mohlo poslúžiť zasa ako klzisko.
Napriek najvyššiemu oceneniu tohto návrhu v súťaži osud parku v mnohom naďalej zostáva otvorený. Jednak so zreteľom na to, že vedenie mestskej časti čakajú ešte rokovania súvisiace s konečným vysporiadaním pozemkov. Jednak preto, že zatiaľ nie je isté, či sa podarí získať prostriedky z Európskej únie, o ktoré sa samospráva uchádza. Na obnovu parku bude potrebných prinajmenšom 700 000 eur, odhaduje. „Ak by sa podarilo získať peniaze, bude možné realizovať obnovu aj skôr než za plánovaných šesť až sedem rokov,“ vyslovil sa pred časom pre TASR hovorca Nového Mesta Marek Tettinger.
Autori víťaznej štúdie sú s tým zrejme uzrozumení. „Súťaž a jej ďalšie smerovanie je proces, treba sa pozrieť na to, čo je v parku reálne, čo sa dá urobiť teraz a čo sa dá odložiť na neskôr,“ vravia. Veľký význam prikladajú ďalšej komunikácii s verejnosťou, s ľuďmi, nazývajú to „procesom nastavenia dôvery“. Zastávajú totiž názor, že „veci týkajúce sa verejných priestorov sa môžu plánovať a uskutočňovať otvoreným spôsobom“. Čo je názor, ktorý našej samospráve určite nie je cudzí.
Bez ohľadu na vývoj problémov dnes ešte nedoriešených sa život v parku na Račianskom mýte nezastavil. Starostlivo sa posudzujú návrhy na výrub poškodených stromov a drevín nevhodných do parkovej výsadby. „Od gruntu“ sa obnovilo staré rozárium. Naplánované kamery a lepšie osvetlenie pre požadovanú vyššiu bezpečnosť návštevníkov sú na najlepšej ceste k realizácii – na rozšírenie osvetlenia v parku máme prísľub pána primátora a na kamerový systém sme dokonca už získali dotáciu. Slovom, park sa pretvára po krokoch i po krôčikoch, je za tým práca veľkého množstva ľudí. Inak by sa však len ťažko stal „spoločnou spoločenskou hodnotou“, ako ho vnímajú autori víťazného návrhu zo súťaže.
Viera Vojtková
(Hlas Nového Mesta, jún 2013)
Výsledky týchto diskusií poskytli prvé seriózne podklady, o ktoré sa neskôr opreli súťažné podmienky v už celkom oficiálnej súťaži na revitalizáciu architektonickej a parkovej úpravy tohto územia, ktorú mestská časť vyhlásila začiatkom tohto roka. Napríklad želanie obyvateľov efektívne využiť jestvujúci potenciál parku a nezasahovať výrazne do jeho súčasnej štruktúry. Alebo želanie zabezpečiť v ňom kus vhodného nerušeného prostredia pre každú z vekových skupín návštevníkov.
Do stanoveného termínu na sklonku marca oboslalo súťaž deväť kolektívov zložených z architektov a ďalších odborníkov. Na čele súťažnej poroty, ktorá potom v apríli študovala a hodnotila ich súťažné návrhy, stála Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy. Najvyššie ocenenie získal návrh ateliéru Petra Pasečného zo spoločnosti 2ka krajinní architekti a Igora Marka (Marko and Placemakers). Autori víťaznej štúdie majú za sebou širšiu koncepciu verejných priestorov Bratislavy – zrejme aj táto „predpríprava“ sa podieľala na úspechu práce.
Čo vravia sami autori? „Víťazná štúdia je úplným začiatkom, ide o víziu, ktorá ešte nie je založená na reálnom projekte. Zlepšujeme fungujúce veci v parku, ale sústredíli sme sa i na novonavrhnuté „lahôdky“.
Pod týmto pojmom majú na mysli predovšetkým zaujímavý architektonicko-dizajnérsky prvok, ktorý by sa nesporne stal dominantou budúceho parkového priestoru, miestom stretnutí a zážitkov. Multifunkčná „plaza“, akýsi plytký kruhový „amfiteáter“ so zabudovaným terasovým sedením by sa podľa štúdie dal využiť v každom ročnom období. Flexibilné nasmerovanie hľadiska, ktoré sa napríklad na jeseň obracia za posledným slnkom, dopĺňa možnosť rozmanitého využitia „javiska“ – podľa jedného zo štyroch scenárov. Na jar a v lete môže byť napustené plytkou vodou s vodostrekmi, ale aj vypustené, s plochou vhodnou na kultúru či tanec. V zime by vďaka dômyselnému zariadeniu mohlo poslúžiť zasa ako klzisko.
Napriek najvyššiemu oceneniu tohto návrhu v súťaži osud parku v mnohom naďalej zostáva otvorený. Jednak so zreteľom na to, že vedenie mestskej časti čakajú ešte rokovania súvisiace s konečným vysporiadaním pozemkov. Jednak preto, že zatiaľ nie je isté, či sa podarí získať prostriedky z Európskej únie, o ktoré sa samospráva uchádza. Na obnovu parku bude potrebných prinajmenšom 700 000 eur, odhaduje. „Ak by sa podarilo získať peniaze, bude možné realizovať obnovu aj skôr než za plánovaných šesť až sedem rokov,“ vyslovil sa pred časom pre TASR hovorca Nového Mesta Marek Tettinger.
Autori víťaznej štúdie sú s tým zrejme uzrozumení. „Súťaž a jej ďalšie smerovanie je proces, treba sa pozrieť na to, čo je v parku reálne, čo sa dá urobiť teraz a čo sa dá odložiť na neskôr,“ vravia. Veľký význam prikladajú ďalšej komunikácii s verejnosťou, s ľuďmi, nazývajú to „procesom nastavenia dôvery“. Zastávajú totiž názor, že „veci týkajúce sa verejných priestorov sa môžu plánovať a uskutočňovať otvoreným spôsobom“. Čo je názor, ktorý našej samospráve určite nie je cudzí.
Bez ohľadu na vývoj problémov dnes ešte nedoriešených sa život v parku na Račianskom mýte nezastavil. Starostlivo sa posudzujú návrhy na výrub poškodených stromov a drevín nevhodných do parkovej výsadby. „Od gruntu“ sa obnovilo staré rozárium. Naplánované kamery a lepšie osvetlenie pre požadovanú vyššiu bezpečnosť návštevníkov sú na najlepšej ceste k realizácii – na rozšírenie osvetlenia v parku máme prísľub pána primátora a na kamerový systém sme dokonca už získali dotáciu. Slovom, park sa pretvára po krokoch i po krôčikoch, je za tým práca veľkého množstva ľudí. Inak by sa však len ťažko stal „spoločnou spoločenskou hodnotou“, ako ho vnímajú autori víťazného návrhu zo súťaže.
Viera Vojtková
(Hlas Nového Mesta, jún 2013)
Posledná aktualizácia: 15.11.2013 12:28
