Upršané rallye veteránov
28.09.2012 - Historické automobily a motocykle stáli v tú septembrovú sobotu na parkovisku pred naším miestnym úradom ako vojaci, či skôr ako vyumývaní vyslúžilci, každé úplne iné. Najstaršie vozidlá pochádzali z tridsiatych rokov minulého storočia, najmladšie zo sedemdesiatych.
Odlišuje sa siedmy ročník Danubia okruhu v niečom od minulého? - spýtala som sa riaditeľa organizačného výboru Vladimíra Hašku. „Ani nie,“ odvetil, „len jeho trasa s prejazdovými kontrolami je, samozrejme, iná. Odtiaľto povedie do centra Bratislavy, potom zamierime k Devínu. Popoludní sa vraciame, cieľom bude Bastionpub na Šancovej, kde odznie aj vyhodnotenie súťaže.“ Počasie tohto roku Medzinárodnému veterán rallye nežičilo. Ani na novomestskom štartovisku neobdivovali vozidlá toľkí diváci, koľkí by určite prišli v slnečný deň.
„Ešte horšie je to pre súťažiacich,“ vraví Vladimír Haška. „Už ráno mi volali – motocyklisti, vozidlá kabrio, teda otvorené, ale najmä účastníci z Rakúska, že ak bude pršať, neprídu. Majú obavy, riziká na mokrej vozovke sú vyššie. Najmä pre motocyklistov, na koľajach a vyznačených priechodoch sa im šmýka.“ Čo váš Veteran Car Club, rozrastá sa? „A viete, že áno? Pribudli nám dvaja noví členovia. Jeden sa prisťahoval z Nemecka aj so svojím veteránom, ďalší kúpil staré auto a zrenovoval ho.“
Koníček pre technicky tvorivých pracantov Petržalčan Jozef Klokner vraví, že s motocyklom-veteránom pochádzajúcim odkiaľsi od Novote jeho rodina vyrastala a ďalej vyrastá. Vozieval deti, teraz vozí vnukov - starý motocykel je jednoducho člen rodiny, súčasť ich života. S jeho garážovaním mal vraj problémy - voľný kútik pre historické vozidlo sa ľahšie nájde na vidieku než v Petržalke. Vzbudzujete pozornosť, keď idete na svojej motorke? „Áno, neraz si všimnem, že autá spomaľujú, keď idú popri mne, raz takmer došlo ku kolízii, keď si ktosi chcel vyfotografovať môj stroj z idúceho auta, a vodič za ním na spomalenie nereagoval.“ Prvá motorka sa mu viac-menej rozpadla, tak chodil po Slovensku, skúpil zopár starých vrakov, dobré časti vypieskoval, ošetril, a z nich potom poskladal tú dnešnú.
„Asi dva roky som ju skladal. Keď mám chvíľu voľného času, tak idem a pracujem na nej.“ Má to vraj svoje čaro. Kradnú sa aj veterány Agronóm Peter Gáži, špecialista na vinohradníctvo z obce Častá v okrese Pezinok, vlastní vozidlo Fiat Campagnola, vyrobené pre taliansku armádu a NATO roku 1955. „Kamaráti mi ho doviezli z Talianska pred ôsmimi rokmi ako hromadu šrotu,“ vraví. „Renovoval som ho od roku 2008 do roku 2011. Voz bol rozobratý, všetko vypieskované, vyvarené, ošetrené, natreté, motor bol pretesnený, ložiská v prevodovkách a diferenciáloch vymenené. Niektoré veci sú nové, niektoré sa len opravili.“ Je obdivuhodné, že ako poľnohospodár ste to všetko zvládli.
Máte na to azda nejaké predošlé vzdelanie? „Nemám. Poľnohospodári musia dokázať všetko, aj keď si ľudia robia z nich posmech, že sú to hnojári.“ Keby vám niekto to auto ukradol, čo by ste cítili? „Mám ho dobre zabezpečené. A nebolo by to jednoduché, lebo motor sa nedá len tak ľahko natočiť, kto nie je znalec, musel by ho naložiť na oďťahovačku.“ A asi by ho ľahko vypátrali, však? „Ľahko, lebo na Slovensku sú dnes tuším len dve takéto autá. Zlodej by si ho musel dať do obývačky. Ale niekedy sa aj veterány kradnú. Ako? Kradnú sa tatričky, pragovky, aerovky - autá, ktorých sa vyskytuje viac a dajú sa k nim vyrobiť falošné papiere. Asi pred štyrmi rokmi ukradli manželom z Brna pri Liptovskom Mikuláši starú Tatru 75 aj s prívesom. Vtedy bol ministrom obrany pán Kašický, to je môj štvrtý sused, tak sa podarilo rýchlo dať pátranie do pohybu a auto sa do večera našlo v jednej liptovskej stodole.“
Fiat Campagnola pána Gážiho je vybavený dieselovým motorom, ťahajú všetky kolesá, má redukciu a uzáver diferenciálu. V Bratislave tieto jeho danosti majiteľovi veľmi nepomôžu, lepší je skôr v terénnych jazdách, napríklad na Záhorí. Sem-tam sa potom vraj objaví aj nejaká cena. A už je tu naplánovaný čas odštartovať - 10.30 h.
Tohto roku odmával štart každému z tridsiatich siedmich historických vozidiel hovorca mestskej časti Marek Tettinger. Do posledného auta si prisadol i so synčekom, ktorého mal v sobotu zrejme na starosti, a sprevádzal kolónu na vymedzenej trase. Šťastnú cestu!
Viera Vojtková
(Hlas Nového Mesta, október/2012)
Odlišuje sa siedmy ročník Danubia okruhu v niečom od minulého? - spýtala som sa riaditeľa organizačného výboru Vladimíra Hašku. „Ani nie,“ odvetil, „len jeho trasa s prejazdovými kontrolami je, samozrejme, iná. Odtiaľto povedie do centra Bratislavy, potom zamierime k Devínu. Popoludní sa vraciame, cieľom bude Bastionpub na Šancovej, kde odznie aj vyhodnotenie súťaže.“ Počasie tohto roku Medzinárodnému veterán rallye nežičilo. Ani na novomestskom štartovisku neobdivovali vozidlá toľkí diváci, koľkí by určite prišli v slnečný deň.
„Ešte horšie je to pre súťažiacich,“ vraví Vladimír Haška. „Už ráno mi volali – motocyklisti, vozidlá kabrio, teda otvorené, ale najmä účastníci z Rakúska, že ak bude pršať, neprídu. Majú obavy, riziká na mokrej vozovke sú vyššie. Najmä pre motocyklistov, na koľajach a vyznačených priechodoch sa im šmýka.“ Čo váš Veteran Car Club, rozrastá sa? „A viete, že áno? Pribudli nám dvaja noví členovia. Jeden sa prisťahoval z Nemecka aj so svojím veteránom, ďalší kúpil staré auto a zrenovoval ho.“
Koníček pre technicky tvorivých pracantov Petržalčan Jozef Klokner vraví, že s motocyklom-veteránom pochádzajúcim odkiaľsi od Novote jeho rodina vyrastala a ďalej vyrastá. Vozieval deti, teraz vozí vnukov - starý motocykel je jednoducho člen rodiny, súčasť ich života. S jeho garážovaním mal vraj problémy - voľný kútik pre historické vozidlo sa ľahšie nájde na vidieku než v Petržalke. Vzbudzujete pozornosť, keď idete na svojej motorke? „Áno, neraz si všimnem, že autá spomaľujú, keď idú popri mne, raz takmer došlo ku kolízii, keď si ktosi chcel vyfotografovať môj stroj z idúceho auta, a vodič za ním na spomalenie nereagoval.“ Prvá motorka sa mu viac-menej rozpadla, tak chodil po Slovensku, skúpil zopár starých vrakov, dobré časti vypieskoval, ošetril, a z nich potom poskladal tú dnešnú.
„Asi dva roky som ju skladal. Keď mám chvíľu voľného času, tak idem a pracujem na nej.“ Má to vraj svoje čaro. Kradnú sa aj veterány Agronóm Peter Gáži, špecialista na vinohradníctvo z obce Častá v okrese Pezinok, vlastní vozidlo Fiat Campagnola, vyrobené pre taliansku armádu a NATO roku 1955. „Kamaráti mi ho doviezli z Talianska pred ôsmimi rokmi ako hromadu šrotu,“ vraví. „Renovoval som ho od roku 2008 do roku 2011. Voz bol rozobratý, všetko vypieskované, vyvarené, ošetrené, natreté, motor bol pretesnený, ložiská v prevodovkách a diferenciáloch vymenené. Niektoré veci sú nové, niektoré sa len opravili.“ Je obdivuhodné, že ako poľnohospodár ste to všetko zvládli.
Máte na to azda nejaké predošlé vzdelanie? „Nemám. Poľnohospodári musia dokázať všetko, aj keď si ľudia robia z nich posmech, že sú to hnojári.“ Keby vám niekto to auto ukradol, čo by ste cítili? „Mám ho dobre zabezpečené. A nebolo by to jednoduché, lebo motor sa nedá len tak ľahko natočiť, kto nie je znalec, musel by ho naložiť na oďťahovačku.“ A asi by ho ľahko vypátrali, však? „Ľahko, lebo na Slovensku sú dnes tuším len dve takéto autá. Zlodej by si ho musel dať do obývačky. Ale niekedy sa aj veterány kradnú. Ako? Kradnú sa tatričky, pragovky, aerovky - autá, ktorých sa vyskytuje viac a dajú sa k nim vyrobiť falošné papiere. Asi pred štyrmi rokmi ukradli manželom z Brna pri Liptovskom Mikuláši starú Tatru 75 aj s prívesom. Vtedy bol ministrom obrany pán Kašický, to je môj štvrtý sused, tak sa podarilo rýchlo dať pátranie do pohybu a auto sa do večera našlo v jednej liptovskej stodole.“
Fiat Campagnola pána Gážiho je vybavený dieselovým motorom, ťahajú všetky kolesá, má redukciu a uzáver diferenciálu. V Bratislave tieto jeho danosti majiteľovi veľmi nepomôžu, lepší je skôr v terénnych jazdách, napríklad na Záhorí. Sem-tam sa potom vraj objaví aj nejaká cena. A už je tu naplánovaný čas odštartovať - 10.30 h.
Tohto roku odmával štart každému z tridsiatich siedmich historických vozidiel hovorca mestskej časti Marek Tettinger. Do posledného auta si prisadol i so synčekom, ktorého mal v sobotu zrejme na starosti, a sprevádzal kolónu na vymedzenej trase. Šťastnú cestu!
Viera Vojtková
(Hlas Nového Mesta, október/2012)
Posledná aktualizácia: 01.10.2012 08:40
