V Domovinke ako doma
01.06.2012 - Keď som si dohovárala návštevu v klube dôchodcov Domovinka na Nobelovej ulici, bola som veľmi zvedavá, ako to u nich chodí. Dobrý chýr o tomto klube som začula už veľmi dávno, keď sa mi mladá kolegyňa posťažovala: „Moja mama nechce varovať vnuka, musí totiž každý deň aspoň na chvíľu zabehnúť do Domovinky!“ Čo už môže byť v klube dôchodcov také zaujímavé, hovorila som si vtedy. A tak som využila príležitosť dozvedieť sa to.
Vedúca klubu pani Anna Krutá mi život v klube priblížila. „Máme 55 členov,“ rozprávala, „z toho je šesť mužov, ale len dvaja sa zastavia pravidelne. Sme tu taká domácka komunita, veľa ľudí pracovalo v Dynamitke a poznajú sa. Ženy dobehnú na kávu, porozprávajú sa trochu a mnohé potom bežia po vnúčatá do školy. Tie, čo už nemusia pomáhať mladým, zostanú dlhšie. S obľubou si sem nosia ručné práce, štrikujú, háčkujú, paličkujú, vyšívajú,“ ukazuje mi pani Anička malú výstavu ručných prác.
„Začali sme aj pliesť košíky, učí nás to naša bývalá členka. Odsťahovala sa do Čunova, ale aj teraz za nami rada príde, tak dobre sa tu cítila,“ dodáva pani Ponechalová ponad paličkovací valec s jemnou čipkou, ktorej sa počas mojej návštevy trpezlivo venovala. A v krúžku šikovných rúk, ktorý sa usadil na jednom konci stola, živo diskutujú pani Kernová s pani Vaškovou o tom, či dnes ľudia dokážu oceniť trpezlivosť a vytrvalosť, s akou pripravujú osobné darčeky.
Keď to počasie dovolí, „Domovinkári“ najradšej chodievajú na výlety a prechádzky. „Vychytíme sa, sadneme na autobus a zájdeme do Kittsee, na Devín, do Stupavy či do Marianky. Na jeseň po oberačkách sme chodievali paberkovať do vinohradov. Len dopravné spojenie nás tu trápi, bojíme sa, že prídeme o našu 51-čku. Pre starších ľudí o paličke by bol potom už veľký problém dostať sa z domu,“ vysvetľujú mi „dievčatá“, ktoré ani náhodou nie je slušné oslovovať „dôchodkyne“.
Pani Krutá má bohaté skúsenosti s prípravou väčších i menších podujatí z čias, keď bola zamestnaná v Dimitrovke. Preto keď je príležitosť, neváha zorganizovať zájazd pre svojich členov aj do zahraničia. Všetci si výlety pochvaľujú a veselo spomínajú, ako sa cestou do Nemecka v autobuse nasmiali, keď jedna babička hneď za Bratislavou vytiahla hojný cestovný proviant a pustila sa do jedla. Jediný mužský zástupca sa očividne dobre cíti v krúžku kartárok, ktorý sa usadil uprostred klubu. „Radšej mastím karty tu s babami než tráviť dni v krčme. A majú ma tu rady, hovoria mi veľmi pekne, Lacicinko,“ hovorí so smiechom pán Ladislav Kubovský a dodáva: „Človeka predsa nebaví osamote sedieť doma.“ A potom ma už žartom vyhreší, lebo kým som ho trochu zabávala, pomýlil sa a nevyhral v kartách.
Dozviem sa ešte, že klub má anonymného dobrodincu, ktorý im raz za čas privezie plné auto kníh, ale nechce prezradiť ani svoje meno. Pochvália aj „svojho“ poslanca Richarda Mikulca, pretože nikdy neodmietne vypomôcť s dopravou či finančne. „Napíšte, nech ľudia z okolia prídu medzi nás, tu sú dvere pre každého otvorené. Niektorí môžu mať pocit, že ešte nie sú takí starí, aby chodili do klubu dôchodcov. Ale to je omyl, sme tu samé mladé nátury a veľa sa nasmejeme,“ lúčia sa so mnou hostitelia a ja sa už vôbec nečudujem starej mame, ktorá dala prednosť aktívnemu životu pred úlohou pestúnky.
Jana Škutková
(Hlas Nového Mesta, jún/2012)
Vedúca klubu pani Anna Krutá mi život v klube priblížila. „Máme 55 členov,“ rozprávala, „z toho je šesť mužov, ale len dvaja sa zastavia pravidelne. Sme tu taká domácka komunita, veľa ľudí pracovalo v Dynamitke a poznajú sa. Ženy dobehnú na kávu, porozprávajú sa trochu a mnohé potom bežia po vnúčatá do školy. Tie, čo už nemusia pomáhať mladým, zostanú dlhšie. S obľubou si sem nosia ručné práce, štrikujú, háčkujú, paličkujú, vyšívajú,“ ukazuje mi pani Anička malú výstavu ručných prác.
„Začali sme aj pliesť košíky, učí nás to naša bývalá členka. Odsťahovala sa do Čunova, ale aj teraz za nami rada príde, tak dobre sa tu cítila,“ dodáva pani Ponechalová ponad paličkovací valec s jemnou čipkou, ktorej sa počas mojej návštevy trpezlivo venovala. A v krúžku šikovných rúk, ktorý sa usadil na jednom konci stola, živo diskutujú pani Kernová s pani Vaškovou o tom, či dnes ľudia dokážu oceniť trpezlivosť a vytrvalosť, s akou pripravujú osobné darčeky.
Keď to počasie dovolí, „Domovinkári“ najradšej chodievajú na výlety a prechádzky. „Vychytíme sa, sadneme na autobus a zájdeme do Kittsee, na Devín, do Stupavy či do Marianky. Na jeseň po oberačkách sme chodievali paberkovať do vinohradov. Len dopravné spojenie nás tu trápi, bojíme sa, že prídeme o našu 51-čku. Pre starších ľudí o paličke by bol potom už veľký problém dostať sa z domu,“ vysvetľujú mi „dievčatá“, ktoré ani náhodou nie je slušné oslovovať „dôchodkyne“.
Pani Krutá má bohaté skúsenosti s prípravou väčších i menších podujatí z čias, keď bola zamestnaná v Dimitrovke. Preto keď je príležitosť, neváha zorganizovať zájazd pre svojich členov aj do zahraničia. Všetci si výlety pochvaľujú a veselo spomínajú, ako sa cestou do Nemecka v autobuse nasmiali, keď jedna babička hneď za Bratislavou vytiahla hojný cestovný proviant a pustila sa do jedla. Jediný mužský zástupca sa očividne dobre cíti v krúžku kartárok, ktorý sa usadil uprostred klubu. „Radšej mastím karty tu s babami než tráviť dni v krčme. A majú ma tu rady, hovoria mi veľmi pekne, Lacicinko,“ hovorí so smiechom pán Ladislav Kubovský a dodáva: „Človeka predsa nebaví osamote sedieť doma.“ A potom ma už žartom vyhreší, lebo kým som ho trochu zabávala, pomýlil sa a nevyhral v kartách.
Dozviem sa ešte, že klub má anonymného dobrodincu, ktorý im raz za čas privezie plné auto kníh, ale nechce prezradiť ani svoje meno. Pochvália aj „svojho“ poslanca Richarda Mikulca, pretože nikdy neodmietne vypomôcť s dopravou či finančne. „Napíšte, nech ľudia z okolia prídu medzi nás, tu sú dvere pre každého otvorené. Niektorí môžu mať pocit, že ešte nie sú takí starí, aby chodili do klubu dôchodcov. Ale to je omyl, sme tu samé mladé nátury a veľa sa nasmejeme,“ lúčia sa so mnou hostitelia a ja sa už vôbec nečudujem starej mame, ktorá dala prednosť aktívnemu životu pred úlohou pestúnky.
Jana Škutková
(Hlas Nového Mesta, jún/2012)
Posledná aktualizácia: 27.08.2012 15:31
